Piatok bol pre mnohých ľudí výnimočný. Protest sa konal v jedinom meste - v Bratislave - avšak dokázal niečo, čo som ja osobne v doterajšom živote ešte nezažila. A to, že sa spojili v jednom momente a na jednom mieste všetky sociálne skupiny a všetky vekové kategórie.

Pohár trpezlivosti pretiekol všetkým - počnúc ľuďmi, ktorí stáli v novembri 1989 na námestiach po celom Slovensku a boli sklamaní tým, že k reálnej zmene neprišlo, až po ľudí, ktorí detstvo prežili v ére mečiarizmu, politiku spoznávali v ére 1. a 2. vlády Mikuláša Dzurindu a dospelosť zažili za vlády Róberta Fica.

Krátka vláda Ivety Radičovej však dokonale všetkým ukázala - v akom prehnitom systéme žijeme. Že korupcia sa už sa nedá zvládať ani tolerovať, čo sme mali vo zvyku. A ani zatvoriť oči sa už nedá, pretože korupcia sa nám dostala pod kožu a začalo to príšerne páliť. Keď sme sa museli pozerať, ako v priamom prenose bola pošliapaná slušnosť a mocenské záujmy jednotlivcov a finančných skupín úplne prevalcovali každý náznak zmeny v prospech občanov, niekto už tie oči otvoriť musel, udrieť päsťou do stola a vstať.

Ja tvrdím, že nastal najvyšší čas, aby sa politici začali báť následkov svojich činov. Že argument - odovzdal krajinu v lepšom stave, než ju dostal - už neobstojí. Že žiadnu istotu nám nijaký politik garantovať nemôže, pretože to sú slová, za ktoré môžem niekomu napľuť do tváre po kauzách Gorila a "hlas podobný Ficovi". Tu neexistuje ani len ilúzia istoty a ja odmietam, aby ju niekto vytváral a živil z peňazí daňových poplatníkov a na dlh našich vnúčat, kým slušní ľudia sú šikanovaní a zastrašovaní!!!

Médiá opäť raz stoja proti ľuďom, čo človeku nutne pripomína situáciu z Novembra 1989.


V piatok, 3.2. 2012, sa spojí Západ a Východ našej krajiny, starí a mladí, každá spoločenská vrstva, v ktorej ostala štipka súdnosti a uvedomelosti. Ľudí tiež spojil fakt, že sme nedovolili žiadnej politickej strane či hnutiu privlastniť si tento protest, ktorý je odozvou ľudí na to, čo sa deje na Hrade. A ako sa z Hradu volá, tak sa z ulíc bude ozývať.

Od Bratislavy po Košice sa 3.2. 2012 ľudia postavia tej špine, ktorá sa už ani pod koberec nedá zamiesť. V tomto prípade je naším právom, dokonca povinnosťou, sa brániť. Ovláda nás spravodlivý hnev. My sme si však vybrali nenásilnú formu protestu a za to by politici mali ďakovať Bohu.

PS: Náhodne nám odchádzajú figúrky v spise Gorila do zahraničia. Sebavedomí ostávajú politici. Nateraz. A že sa ten spis v rokoch 2006-2010 neobjavil na verejnosti, je tiež náhoda. Spis v hlavnej miere poukazuje najmä na strany terajšej dožívajúcej koalície, i keď zjavná je prítomnosť i súčasnej opozície - preto je načasovanie tiež čisto náhoda. Skúsenosti tejto krajiny nám však napovedajú, že nič nemožno považovať za náhodu.