Normalizácia pod rúškom demokracie

Autor: Beáta Blaženiaková | 30.7.2012 o 2:54 | (upravené 30.7.2012 o 3:16) Karma článku: 10,39 | Prečítané:  878x

Nejakým spôsobom ma čítanie knihy Toma Nicholsona zaviedlo do roku 1968 a vpádu Varšavských vojsk (nie, toto v knihe nie je spomínané). Tú knihu ešte nemám dočítanú, ale každá strana otvára nové a nové dvere a dáva dokopy širšie a širšie súvislosti, ktoré každý čitateľ objaví na inom mieste a pochopí rozdielne ako ja. Tak to je aj s týmto článkom.

Ak mám dobré zdroje a nezavádzam, tak 60. roky 20. storočia boli v znamení nádejí "socializmu s ľudskou tvárou". Tie nádeje boli preťaté 21. augusta v roku 1968, keď prebehla invázia vojsk Varšavskej zmluvy. Protokoly, ktoré v Moskve boli na rokovaniach 23. až 26. augusta toho istého roku prijaté zástupcami ČSSR a predstaviteľmi ZSSR a následne ich ÚV KSČ  na konci augusta schválil, len legitimizovali inváziu vojsk a definitívne pochovali akúkoľvek podobu reforiem, ktorá mala v Československu prebehnúť. Tu sa historicky datuje začiatok normalizácie.

Toľko veľmi stručný historický exkurz, aby bolo jasné, že aspoň základné znalosti mám, keď teda žijem iný čas a poznanie minulosti je dobré pre odkaz do budúcnosti. I keď....

Začala som teda čítať knihu Toma Nicholsona - Gorila. Pán Nicholson sa v knihe venuje viac či menej stručne (záleží na pohľade) aj obdobiu 90. rokov minulého storočia, aby bolo jasné (alebo aspoň jasnejšie), čo predchádzalo spisu Gorila a čo formovalo Slovensko také, aké je dnes. Ja som si bola aj pred vydaním knihy vedomá toho, čo sa v spise nachádza, napokon mám ho stiahnutý v elektronickej podobe tak, ako väčšina ľudí a aj  médiá sa tomu venovali. Venovali. Sériá niekoľkých demonštrácií na chvíľu prebudila Slovákov a i keď na maličkú chvíľu, ale predsa aj politici spozorneli. Čo sa udialo po tom, je vec na ďalšiu diskusiu.

Čítať knihu je však napokon niečo úplne iné, než čítať články, sledovať televíziu alebo čítať len samotný spis. Ak sa na to chceme pozrieť zo širšieho pohľadu, tak napríklad ako štartovací bod si dáme rok 1989, prípadne obdobie rozdelenia republík v roku 1993.

Korupcia, korupcia a znova a zas korupcia.

Tu sa dostanem aj k normalizácii. Odmyslela som si historický kontext slovenských dejín a zalistovala som si v slovníku cudzích slov, ktorý normalizáciu definuje takto:

1. uvedenie do normálneho stavu 2. soc. uvedenie vzťahov medzi jedincami, skupinami, štátmi do súladu s prijatými normami spolužitia.

Pri druhom bode skončím. Je možné, že po Novembri 1989 prebehla iná vlna normálizácie, než ju poňal bývalý režim v Československu? Chcem tým povedať, že nezáleží na tom, aké slovo použijete - či normalizácia, či v súčasnosti európsky obľúbené slovo aproximácia (opäť slovník cudzích slov - 1. odb. približovanie, priblíženie, zbližovanie, zblíženie; približnosť) alebo najviac obľúbené európske slovo integrácia (1. odb. spojenie častí do jedného celku; scelenie, ucelenie, zjednotenie....), podstatný nakoniec je vždy výsledok. A ten vyšiel účastníkom asi viac než dobre. A možno ani sami účastníci spisu Gorila netušili, ako dobre sa podarilo Slovákov od mečiarovskej éry, roku 1994, až po dnešnú éru vlády jednej strany pod vedením pána Fica, normalizovať, aproximovať, integrovať. Opakujem- nezáleží na tom, aké slovo použiteje, podstatná je realita.

Výsledok, ktorý mi kniha pána Nicholsona dáva (zatiaľ som len na strane 52), je ten, že ja (a trúfam si povedať, že i každý, kto žije v tomto štáte) som už veľmi dlho učená týmto štátom a jeho systémom, že existujú vyvolení ľudia, ktorí môžu spraviť čokoľvek, ale pred zákonom ostanú nedotknuteľní a nepostihnuteľní.  Samozrejme, toto nie je žiadna novinka.

Avšak nastavuje zrkadlo aj čiteteľovi samotnému - do akej miery Vás tento štát a jeho systém normalizoval a Vy ste ochotní prehliadať korupciu a špinu, ktorá sa na nás valí alebo nebodaj sa s ňou stotožniť. Alebo v najhoršom prípade - brať korupciu ako neoddeliteľnú súčasť každej stránky nášho verejného života. Toto nie je kniha len o období, kedy vrcholili privatizácie druhej Dzurindovej vlády. Toto je kniha, ktorá nám ukazuje, čo sa deje na Slovensku tu a teraz a že počas druhej Ficovej vlády sa plánuje v nastolenom trende, aký nastavili páni Mečiar a Dzurinda, pokračovať.

Táto kniha tiež ukazuje, že i keď si myslíme, že nemáme šancu bojovať proti najmocnejším - opak je pravdou. Nedá sa to osamotene. Ak ste jednotlivec v dave skorumpovaných agentov, policatov, politikov, zastupujúcich generálnych prokurátorov, sudcov a prezidenta, tento systém vás zomelie.

Smutným príkladom sú slovenskí hrdinovia (a trvám na tom, že v novodobej histórii Slovenska, to sú hrdinovia) v knihe pod menami David, operatívec, či bývalý siskár Peter Mravec. K nim pridám meno Toma Nicholsona.

Síce veľmi krátkym, ale skutočným, vánkom, bez ktorého sa ani ten symbolický lístok na strome nepohne a odkazom do budúcna boli aj protesty Gorila, ktoré na chvíľu prebrali Slovákov. Alebo možno nie iba na chvíľu. To, že sa už nekonajú, neznamená, že ľudia na spis zabudli.

Kniha uzrela svetlo sveta. Považujem za mimoriadne dôležité, že knihu tohto typu napísal človek, ktorý sa nenarodil v tomto štáte. Pretože i keď ešte nemá(??) slovenské občianstvo, nastavil všetkým Slovákom zrkadlo, aké sme potrebovali vidieť. Ak chcete Slovensko, aké máme dnes, budiš, naďalej sa nezaujímate o veci verejné a nechajte si mazať med okolo úst, keď zdanlivo dobre znejúce vyhlásenia, sú v prospech každého, len nie občana tejto krajiny.

Sladkým medom je aj to, keď nám pán premiér povie, že štát potrebuje len jednu štátnu zdravotnú poisťovňu. Ako jednucho získať peniaze? Predsa predajom časti majetku Fondu národného majetku (déja vu č.1 o Gorile). A následne odkúpením súkromnej poisťovne patriacej finančnej skupine (déja vu č.2 o Gorile), aby nielen že sa nabalila skupina a jednotlivci pri rozpredaji štátneho majetku, následne sa druhý raz nabalí skupina pri predaji svojej súkromnej poisťovne do rúk štátu, ale ako veľké finále pre túto skupinu sa jej podarí svoj výrazný vplyv udržať v štátnej zdravotnej poisťovni, keď táto skupina už v súčasnosti má svojich ľudí na významných postoch štátnej poisťovne (déja vu č. 3 o Gorile) a teda ako bonus získa viac poistencov, viac peňazí do štátnej poisťovne a teda aj viac príležítostí maximalizovať svoje zisky za obrovského kriku nášho premiéra, ktorý bude tvrdiť, že súkromné poisťovne nesmú produkovať zisk z verejného zdravotného poistenia. Nuž, možno nesmú, ale to neznamená, že nebudú maximalizovať svoj zisk skrz štátnu poisťovňu.

Ako sa to hovorí? I vlk sa nažerie i koza ostane celá? Alebo možno nažerie sa vlk aj koza a potravou pre oboch budú občania tohto štátu?

Želám Vám pevné nervy pri čítaní knihy, ešte ani v čase, keď dopisujem článok, som knihu nedočítala a dôvod je prozaický - obsah sa nedá stráviť.

PS: ak trpíte na nízky tlak, kniha je i liekom naň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?