Moja imunita, tvoja imunita, naša choroba.

Autor: Beáta Blaženiaková | 10.9.2010 o 2:18 | (upravené 10.9.2010 o 10:20) Karma článku: 7,92 | Prečítané:  813x

Niečo visí vo vzduchu už pekne dlho. Je to ťažké a nedýchateľné. Môj imunitný systém je vcelku odolný na choroby, ale ťažko odoláva správaniu sa ľudí.

Išla som od zubára, nechala som tam štyridsať eur a poriadne ani neviem za čo. Zubár mi to nepovie a poisťovňa mi to prakticky odmietla povedať. To je ešte príbeh na pokračovanie, o tom neskôr, ale ešte si to vyjasním, aké sú pravidlá hry a kto ich porušuje. Či ja, zubár alebo poisťovňa.

Bolo to v Bratislave, blízko Prezídia policajného zboru. Pozerám v diaľke, starší muž spadol na zem pri električkovej koľaji a je nebezpečne blízko cesty.  Keďže ľudia sa radšej pozerajú ako pomáhajú, tak som šla za ním a chcela som mu pomôcť vstať. Potom som si všimla, že bol opitý a pomočený. Čo už. Nechať ho tam nemôžem, ublíži sebe, či iným, blízko tej cesty. Prišiel mi pomôcť jeden pán (čuduj sa svete pre neveriacich - Róm, čo je irelevantné). Odviedli sme ho na druhú stranu cesty na chodník, kde sa oprel a potom nejak odtackal. Nemám vo zvyku pribehnúť každému ožranovi na pomoc, ale ak sa črtá problém, vždy sa ľahšie hasí, než keď vypukne naplno. Okrem toho ten pán z diaľky nevyzeral ako opitý, ale to už je jedno. V duši som mala pokoj.

Späť k mojej imunite. Máme ju každý, resp. absolútna väčšina ľudí, ktorí netrpia vážnou zdravotnou poruchou. Nemám prehľad o všetkých imunitách, takže nech mi je odpustené, že som nevedela do istého času, že i sudcovia ju majú. Asi by som nechcela, aby človek, ktorý má rozhodovať o miske váh, bol  obvinený z trestného činu a zároveň by v súdnej sieni a v sudcovskom talári rozhodoval o mojej vine či nevine, pravde či nepravde. Prezumpcia neviny síce existuje a rešpektovať by sme ju mali, ale dôveryhodnosť je v niektorých prípadoch na vyššom mieste v mojom internom rebríčku.

(Ne)Obľúbeným spojením je imunita poslanecká. Jedni o nej chcú rozhodovať v parlamente, druhí v referende a je otázne, či vôbec niekto rozhodne. Pretože je oveľa jednoduchšie nerozhodovať sa o ničom.

Ja sa často rozhodujem - oblečiem si o vrstvu viac? Bude mi časom chladno vonku? Mám ísť na červenú, alebo ísť ostatným pozitívnym príkladom? Ono sa to dosť podceňuje, toto rozhodovanie naše každodenné. Mám vziať túto pracovnú ponuku alebo vyčkať na ďalšie možnosti? Čo ak ďalšia šanca nepríde? Mám si sadnúť s tými tromi panákmi za volant, veď i tak o tomto čase nikto na ceste nie je? Mám  povedať pravdu alebo zostanem ďalším strateným v dave? Môže mať stopäťdesiat ľudí väčšiu silu, než je Ústava, spravodlivosť a zákon? Je nespravodlivý zákon zákonom?

Úprimne, je oveľa ľahšie nerozhodovať sa a kritizovať, ako ponúkať riešenie, v tom sme dobrí takmer všetci.

Niekto povie - choď hlasovať v referende, lebo inak to budú vyhodené peniaze. Ja si myslím, že vyhodenými peniazmi je všetko, čo sa kúpi a potom nevyužije, bez ohľadu na to, ktorý člen rodiny, firmy, spoločnosti to spravil, pretože sú to spoločné peniaze. Je nezodpovedné a hlúpe mi povedať, aby som nevyužila niečo, čo sa kúpilo za naše spoločné peniaze. Ktovie, možno neskôr sa nám to ešte môže mnohonásobne vrátiť v inej forme a podobe.

Príde mi zvláštne, že mnoho ľudí označuje referendum za najpriamejšiu formu demokracie a potom mi človek, ktorého si demokraticky zvolím, povie, že nepovažuje referendum za dôležité, veď niektoré otázky sa dostali do Programového vyhlásania. Programové vyhlásenie je len zdrap papiera do momentu, kým sa slová na tom papieri nestanú realitou. No a mne sa nechce čakať, kým sa kus papiera MOŽNO stane realitou.

Ktosi mi ponúkol možnosť rozhodnúť o nadľuďoch a považujem za úplne irelevantné, kto to bol. V sobotu, 18. septembra, sa pôjdem rozhodnúť, či nechám iných porušovať zákony, ktoré ja musím dodržiavať a potom ešte ho nechám rozhodovať o živote mojom a živote iných. Nuž tak hlavu hore. Zázraky sa dejú a i keď  demokrati hovoria nevoliť, tak preto, lebo na chuť moci sa ľahko zvyká a ťažko odvyká.

S citom demokrata im chcem dať možnosť voľby - či porušiť zákon a hovoriť si poslanec alebo porušiť zákon a znášať dôsledky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Beblavý predstavil plány, vznikajúca strana začala zbierať podpisy

Do roka chcú pripraviť programové tézy.


Už ste čítali?